.

Antická kultúra

Egejska kultúra

Egejská kultúra alebo krétsko-mykénska kultúra je súhrnné označenie pre kultúry Egejskej oblasti v medenej a bronzovej dobe. Vyvíjala sa pod vplyvom vyspelých kultúr Ázie a Egypta. Egejskú kultúra rozdeľujeme do dvoch etáp: Mínojské obdobie a Mykénske obdobie. Svojou vyspelosťou sa stala základom gréckej kultúry.

Grécke umnie

Dórsky sloh

Dórsky sloh alebo dórsky štýl alebo dórsky poriadok (v širšom zmysle) je jeden z architektonických štýlov starovekého Grécka. Pojem dórsky poriadok v užšom zmysle označuje len stĺpový poriadok tohto slohu, teda dórsky stĺp.

Je pravdepodobne odvodený z mykénskej drevenej architektúry. Jeho pôvod sa spája s kmeňmi dórskych Grékov. Najstaršie pamiatky dórskeho slohu sú zo 7. storočia pred Kr. Hmotný dórsky stĺp má kanelovaný driek bez pätky, jednoduchú hlavicu s echinusom, čo je tanierovitý medzičlánok, a abakus, kryciu dosku. Trámovie pozostáva z hladkého architrávu, vlysu, v ktorom sa striedajú triglify a metópy (spravidla reliéfmi) a z rímsy (geison). V priečelí sa nad rímsou dvíha trojuholníkový štít (tympanon) uzavretý žliabkovnicou (síma) a ozdobený na vrchole a rohoch akrotériami. Dórsky sloh pôsobí strohou monumentálnou hmotnosťou. Medzi najznámejšie stavby z tohto obdobia patria: Parthenon, Diov chrám v Olympii.

Iónsky sloh

Iónsky sloh alebo iónsky štýl alebo iónsky poriadok (v širšom zmysle) je jedným z architektonických štýlov starovekého Grécka. Pojem iónsky poriadok (v užšom zmysle) označuje len stĺpový poriadok tohto slohu, teda pravidlá pre výstavbu iónskych stĺpov.

Iónsky sloh sa vyhranil pravdepodobne v maloázijskej architektúre iónskych gréckych osád. Možno ho doložiť už v 6. st. pred Kr., ale až o storočie neskôr sa dostáva na pevninu európskeho Grécka.

Iónsky stĺp je štíhlejší, vyšší a má redšie kanelovaný driek. Stĺp stojí na pätke a echinus (stredná časť hlavice) je dekorovaný volútovými výbežkami. Trámovie tvorí trikrát odstupňovaný architráv, vlys je vyplnený spravidla súvislým pásmom reliéfov a dekoratívne utváranou rímsou. Pre iónsku architektúru je príznačná zjemnelá vznosnosť. Medzi najznámejšie stavby tohto obdobia patrí  Erechteion, chrám Niké Apteros na Akropole a taktiež  Artemidin chrám v Efeze.

Korintský sloh

Korintský sloh alebo korintský štýl alebo korintský poriadok (v širšom zmysle) je jeden z architektonických štýlov starovekého Grécka. Pojem korintský poriadok (v užšom zmysle) označuje len stĺpový poriadok tohto slohu, teda charakteristiku korintských stĺpov a pravidlá pre ich stavbu.

Korintský sloh sa objavuje okolo roku 400 pred Kr. a je charakterizovaný štíhlosťou, výškou stĺpov a dekoratívnosťou hlavíc. Drieky stĺpov, spravidla na antickej pätke a plinte (podnožná doska) bývajú kanelované; kanelúry sú v dolnej tretine vyplnené palicami. Korintská hlavica (podľa povesti navrhnutá korintským sochárom Kallimachom) sa vyvíjala od jednoduchého k veľmi zložitému tvaru dekoratívne pretvárajúcemu listy bodliakovitého akantu. Trámovie sa podobá iónskemu, len je dekoratívne bohatšie. Rímsa s konzolami býva niekedy podložená zuborezom. Najznámejšia stavba vybudovaná v korintskom slohu je Lysikratov pomník v Aténach.

Rímska architektúra spojila iónsku a korintskú hlavicu do hlavice kompozitnej, v ktorej nad dvoma radmi akantov vyrastajú iónske volúty, podopierajúce diagonálne vybočené rohy abakusu.