Egyptské umenie

Osídlenie Egypta siaha do staršej doby kamennej, o čom svedčia prehistorické maľby objavené vo vnútri Sahary v pohoriach Tassili a Ahaggar.

Pyramídy

Egyptské pyramídy vystavané z obrovských kamenných blokov patria medzi najväčšie stavby vytvorené ľudskou rukou. Dnes ich je v Egypte evidovaných medzi 80 a 111. Niektoré z nich nie sú väčšie ako kopa kamenia a sú v pomerne zlom stave, iné dosahujú takých monumentálnych rozmerov, že ich vidieť z vesmíru.

Spôsob stavby je do istej miery sporný. Štandardne sa však predpokladá bežný postup stavby pomocou rôznych drevených pomocných zariadení. Na stavbu pyramíd sa používali kladivá, vrtáky, brúsne kamene. Ďalej to boli sekery, dláta alebo drevené mlatky a sánky. Kusy kameňa vylamovali v kameňolomoch drevenými kladivami, do kvádrov ich opracúvali dlátom a dreveným kladivom. Ťažké kvádre posúvali po guľatých brvnách, ktoré museli byť vždy vlhké. Každý kváder musel zapadnúť na svoje miesto. Pyramídu stavali vyše dvadsať rokov.

Mastaby

Najstarším typom kamennej hrobky bola mastaba (arabsky - lavica), ktorá mala tvar zrezaného ihlanu na obdĺžnikovom pôdoryse. Mastaby sa ozdobovali sochami, reliéfmi a maľbami. Nastavením niekoľkých, postupne sa zmenšujúcich mastáb na seba vznikla prvá stupňovitá pyramída - Džosérova pri Sakkáre.

Veľká sfinga

je najznámejšia egyptská sfinga Nachádza sa v Gíze v blízkosti troch známych pyramíd.

Výška od dláždenia pod prednými labami až k temenu hlavy dosahuje 20 m, dĺžka sfingy je 73,5 m. Tvár má maximálnu šírku 4,15 m.

Väčšina bádateľov je presvedčená, že ju do skaly dal vytesať Rechef (Chefrén, Chafre), ktorý vládol okolo 2500 pred Kr. Ide však len o domienku, pretože žiaden text zo Staršej ríše sa o Sfinge nezmieňuje a skutočnosť, že socha bola vytesaná do skaly prakticky znemožňuje objektívne datovanie. Geologické datovanie – takisto sporné – z konca 20. storočia vedie k domnienke, že socha vznikla medzi 7000 až 5000 rokov pred Kr., tomu však protirečí absencia akýchkoľvek nálezov vyspelejšej kultúry v Egypte z tohto obdobia.

Takisto sa väčšinou tvrdí, že rysy Sfingy predstavujú Rachefovu tvár, ale aj toto tvrdenie je veľmi sporné. Ak vychádzame z predpokladu, že socha vznikla ako súčasť gízskej nekropoly, mala azda úlohu strážcu tejto nekropoly. Neskoršie ju pokladali za zobrazenie boha Hóra a v Novej ríši za ázijského boha Aurona.

Maliarstvo

Maliarstvo v starovekom Egypte podliehalo prísne rituálnym účelom (podobne ako sochárstvo), ktoré z neho robili po formálnej stránke dokonalé, štylizované ale málo realistické umenie. Dôraz sa kládol na jednoduchosť a formalitu. Už z najstarších dynastických čias máme zachované maľby a reliéfy na neuveriteľne vysokej úrovni, ktorá sa ale počas nasledujúcich 3000 rokov takmer nezmenila.

Nástenné maľby a reliéfy sa nám zachovali najčastejšie v egyptských hrobkách, takže medzi ich obvyklé motívy patria scény z tzv. Knihy mŕtvych alebo obrazy radostného života na druhom svete, tak ako si ho Egypťania predstavovali. Menej časté sú maľby, ktoré pokrývali steny domov a palácov.