Pravek

Praveké umenie
Paleolit (30 000 p. n. l. – 4 000 p. n. l.)
- Západná Európa
- Vychádza z nevedomého vytvárania umeleckých diel
- Diela vytvorené s jarným zámerom
- Kým neboli objavené písmená

Delenie:
- Aursgnácien (30 000 p. n. l. – 27 000 p. n. l.)
- Rytiny vo vápencovej jaskyni – jednoduché siluety zvierat

- Maľovanie uhlíkmi

- Najčastejšie maľované zviera – bizón

- Gravettien (25 000 p. n. l. – 18 000 p. n. l.)
- Zjednodušené figurálne tvary
- Prvé malé sošky – Venuša – žena ako matka, ktorá udržiava rod – široké  boky, veľké prsia – kult plodnosti
- Zvieratá zadná časť + chrbát

- Solutrén (17 000 p. n. l. – 13 000 p. n. l.)
- Maľba – prírodné farby
- Zväčšené a presnejšie tvary
- Zdokonalenie kresby zvierat
- Jaskyne: Lascalux (Francúzsko), Altamira (Španielsko)

- Mangdalémen (13 000 p. n. l. – 4 000 p. n. l.) – zlatý vek
- Zvieratá anatomické tvary, meravý pohyb vo vzduchu / priestore, tvar v pohybe, prirodzenosť postojov, zvieratá bez výrazov – vyzerajú ľadovo
- Maľvanie
- Tesanie sôch, rytie do skál, v pokoji, v pohybe

- Rituálna funkcia – mágia

- Neolit – doba bronzová (4 000 p. n. l. – 750 p. n. l.)
- Človek ako výrobca a chovateľ
- Remeselná zručnosť – predmety každodenného života
- Arcitektúra – monumentálne stavby
- Kult mŕtvych – hroby pod mohylami
- Dielo Stonehenge – chrám Slnka
- Prvé chatrče – hnoj, pesok, prútie, popol
- Abstraktné geometrické tvary
- Ornamenty z bronzu
- Megalitické stavby – obrovské kusy kameňa
(mekjr – najvyšší kameň do výšky, menl; dolomen; chromlech – prvý chrám)

Jaskynné umenie

Je naturalistické a zoomorfné, späté s civilizáciou lovcov. Prvý podnet k umeleckému zobrazeniu dal pravdepodobne neandrtálsky človek. V ligurskej jaskyni Toirano nájdeme v hline prvé  napodobňovania stôp pazúrov pomocou prstov a rýh. Dvadsať až  tridsať tisícročí trvalo, kým bol vytvorený prvý obraz zvieraťa pridaním laby, rohu a papule. Sú to  kresby prstamy v mäkkom íle. ktory zvápenatel. Steny sú pokreslene rôzne sa zvýjajúcimi nepravidelnými čiarami.

Périgordská škola -    30.tisicročie, jaskyňa  Lascaux, krutená perspektíva, zvierat

á znazornené z profilu, technika striekanej farby, odtlačky rúk, farebné bodky, žlte a červené čiary staršie ako čierne.

Magdalénska škola - 15. -10. tisícročie, plochy zvieracích tiela sa postupne vyplňajú farbou, vždy čiernou, objavuje sa aj pravá perspektíva, pribúda znazornenie srsti, detajly rohov. chobotov , kopýt, hrivy.

ARCHITEKTÚRA

je kamenná stavba započatá v mladšej kamennej dobe a používaná až do doby bronzovej.

Stavba je situovaná v blízkosti mestečka Amesbury v anglickom grófstve Wiltshire, asi 13 km severozápadne od Salisbury.

Pozostáva z priekopy, ktorá je obkolesená štruktúrou z kamenných blokov, ktoré sú opäť obkolesené viacerými kruhmi pozostávajúcimi z kameňov. Oba najnápadnejšie kamenné kruhy sú pritom vonkajším kruhom z kamenných pilierov, na ktorých sú položené ďalšie kamene ako trámy. Rovnako ako aj vnútorná štruktúra v tvare podkovy z pôvodne piatich trilitov (po dve nosné kamene, na ktorých je položený krycí kameň - trám).

Medzitým sa nachádzajú ďalšie štruktúry z menších kameňov a rôzne jamy v zemi. Ďalšie megality ako aj [[Mohyla (archeológia) |mohyly]] sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti.

Vznik tejto stavby sa dá hrubo rozdeliť do niekoľkých etáp. Skorá etapa stavby s kruhovitou kamennou „stenou“ a priehlbinou sa datuje do obdobia približne 3100pred Kr. Nápadná megalitická štruktúra bola zhotovená medzi 25000 pred Kr. a 200 pred Kr.

Věstonická venuša

 Soška venuše je 11,5 cm vysoká a v najširšej časti, v bokoch, má šírku 4,3 cm. Materiál, ktorý bol na jej výrobu použitý, je pravdepodobne zmesou hliny a vápenca, obdobné drobné plastiky boli pritom väčšinou zhotovované z kameňa alebo kostí. Zo zaujímavostí uveďme malý detail tváre bez krku, rozmery poprsia (ľavý prsník je väčší) a bokov. Na zadnej strane sú viditeľné ryhy,ktoré pravdepodobne predstavujú tukové záhyby.